Aminokyseliny

Aminokyseliny sú organické zlúčeniny obsahujúce v molekule aspoň jednu aminoskupinu (-NH2) a jednu karboxylovú skupinu (-COOH). Skoro všetky proteíny (bielkoviny) v tele sa skladajú z takzvaných biogénnych aminokyselín. Ich počet nie je nijako zvlášť veľký. Ide o 22 rôznych aminokyselín. (21. aminokyselina je Selenocysteín objavená v roku 1986, 22 aminokyselina Pyrrolysin v r. 2002)
Aminokyseliny

Sú to stavebné prvky bielkovín, enzýmov a mnohých hormónov. Zúčastňujú sa mnohých chemických procesov v tele, ovplyvňujú rast buniek (chrupavky, svalovina) a podieľajú sa na výstavbe neurotransmiterov. Za ich účasti sa vykonávajú svalové kontrakcie a majú aj zastúpenie v imunitnom systéme organizmu. Ich široká funkčnosť v organizme viedla nakoniec k tomu, že sa začínajú používať aj pri liečbach rôznych ochorení.

Podľa schopnosti organizmu syntetizovať (vyrobiť) aminokyseliny ich delíme na esenciálne a neesenciálne. Niektoré aminokyseliny vie telo vyrobiť iba z iných aminokyselín ( napr. neesenciálny cysteín vzniká z aminokyselín esenciálnych). Esenciálne aminokyseliny si telo nevie samo vyrobiť, musí ich získavať z potravy. V ľudskom tele sú esenciálne valín, leucín, izoleucín, fenylalanín, tryptofan, lyzín, metionín, treonín a arginin a histidin.

Syntéza arginínu a histidínu nie je dostatočná na podporu rastu. Sú teda esenciálne len pre deti. Arginín podporuje syntézu bielkovín, vytváranie oxidu dusnatého, ktorý ma veľký vplyv na srdcovo cievny systém. O tom ale niekedy nabudúce.

Aminokyseliny 2

Tri z esenciálnych aminokyselín majú výnimočné postavenie. Vzhľadom na chemickú štruktúru ich nazývame vetvenými aminokyselinami a označujú sa skratkou BCAA. Sú len tri, ale predstavujú až 35 % obsahu svalovej hmoty.

Pri vysoko intenzívnom silovom tréningu, alebo pri dlhodobej vytrvalostnej záťaži, klesá hladina BCAA v krvi kvôli ich oxidácii vo svaloch. Hlavným zdrojom energie pre svalovú prácu je glykogén, ktorého ma však telo obmedzené zásoby (pokrytie energetického výdaju sa uskutočňuje vždy z viacerých zdrojov). Ako zdroje energie sa vplyvom stresového hormónu kortizolu začínajú štiepiť bielkoviny a BCAA sa využívajú ako núdzový zdroj energie. Empiricky sa potvrdilo, že koncentrácia svalového glykogénu zaznamenala oveľa menší pokles u ľudí užívajúcich BCAA počas tréningu a vyvolala aj zníženie pociťovanej námahy (zníženiu hladiny nervového prenášača sérotonínu).

Ich nedostatok je limitujúci pre obnovu bielkovín. Bielkoviny v potrave su trávené v tenkom čreve, kde sú štiepené na jednotlivé aminokyseliny. BCAA sa „nezúčastňujú tráviaceho procesu“, stačí ich vstrebať a telo je ich schopné naozaj veľmi rýchlo vstrebať. Ich využitie teda nie je limitované enzymatickou kapacitou (schopnosťou tráviť živiny). Aby sa bielkoviny rozložili a strávili, potrebuje organizmus istý čas. Pre telo je preto výhodné, ak dostane potrebné látky z rôznych zdrojov.

Medzi účinky významné v športe patrí:
- využiteľnosť ako zdroj energie
- šetria a chránia svalovú hmotu pri silovom, ale aj vytrvalostnom tréningu (chránia pred katabolizmom)
- telo lepšie regeneruje (zúčastňujú sa na hyperplazii a hypertrofii)
- stabilizujú imunitný systém a majú anabolizujúci efekt

Aminokyseliny sa v organizme neskladujú. Pokiaľ nie sú hneď využité dochádza k ich rozkladu. Konzumovať teda potraviny bohaté na esenciálne aminokyseliny do zásoby nejde a ich príjem musí byť stály.

BCAA aminokyseliny je najvhodnejšie dávkovať pred a aj po tréningu. Štandardne sa uvádza, že je vhodné kapsulovú formu užívať 30-45 min pred tréningom, po tréningu je vhodné okamžité požitie. Množstvo aminokyselín, ktoré je potrebné prijať sa odvíja od hmotnosti športovca. Všeobecne sa odporúča a považuje za účinné množstvo prijať od 3 do 5g BCAA v jednej dávke. Udávané sú ale aj množstvá (v závislosti od štúdie) 0,2g BCAA na 1kg TH.

Leave a Reply

Your email address will not be published.