A o5 Súľovský víkend…

ZDROJ: Loziť loziť loziť…

1st day

Na piatok som dohodnutý s Lumírom zo Singáču. O tretej zraz pred obchodom. Je dosť neskoro, tak valíme pod skaly a kúpeme sa vo vlastnej šťave, aj keď je už dosť chladno. Rýchlo nacvakať presky do našich projektov a môžeme ísť na to. Lumír sa nekompromisne prejde Kompromisom a už vysedáva na polici. Vydýchať, zahriať, namotivovať. Po chvíľke oddychu, začne fučať. Znamenie, že vyráža ďalej. Istič spozornie, lebo doteraz spal. Lezec bezohľadne drtí skalu svojím stiskom. Veľká diera, vymeniť ruky, poskok do hrany, bočák a cvak. Prechytiť, upraviť nohy a poskok do bekend…, hups, ale chybička se vloudila a lezec sa už húpe v rytme AF štýlu. Teraz je rad na mňa. Hneď vedľa skúšam krásnu linku Nového zákona, zatiaľ iba TR, doladiť kroky, vyčistiť chyty. Ale práca chvatná, málo platná a o tom sa presvedčím hneď v nasledujúcom pokuse. Neviem čo s nohami. Urezať a dať namiesto nich kolečko? To by nebolo asi dobré v previsoch. Medzitým Lumír dal pokus, a legendárny Opus si môže zapísať do imaginárneho denníčku. Co teď? Na Olymp s ním! Lano hodiť zvrchu, sme predsa nejakí tí rybári, alebo podľa novej odbornej terminológie nachystáme si “vláčik” autor M.P., Súľov 2010 (treba uvádzať zdroj =P), a Lumír sťahuje odo mňa pomaly krok za krokom softvér. S malými úpravami (je predsa väčší). Slnko pomaly zapadá, ale my sme ešte plní sily a na takéto prípady pripravení. Vyťahujem čelovku, stiahnem lano, obujem lezky a vyrazím hore do tmy. Nádhera. To trenie, tma okolo. Predo mnou je len kus skaly, jeden krok za mnou, jeden krok predo mnou. Svetlo čelovky pomaly odhaľuje ďalšie chyty. Mám pocit, že leziem meter nad zemou. Ani neviem ako, a som pod záverečným bouldrom, kde to všetko vlastne len začína. Dole sa ozýva moje pravidelné dychčanie, pripomínajúce rozbehnutý parný vlak. Jedna päta, druhá, lišta, dierka. A čo teraz s nohami? Ajajaaaj, už letím do tmy. Ta ništ. Presky nechávam na mieste, nech sa nadýchajú tej atmosféry Zákona, a valíme na jedno regeneračné pifko k Aničke.

2nd day

Ráno bežím 30min k Veži nad ohniskom. Expresky stále visia, ale ističa nemám. Tak zasa 30 minút naspäť dole do dediny a na opačný smer 25 minút do kopca. “Ranná rozcvička” mi končí niekedy okolo obeda, keď sa konečne dostávam do Bear-valley. Tu sa už buší o sto 600, a laktát zmiešaný s mádžom možno cítiť vo vzduchu. Pridávam do kolotoča. Andrej lezie vždy ako opica, s prehľadom všetko dáva, ale dnes je to iný monkey style.. =D Pedro sa snaží vyškriabať na “policu”, v najlepšom pokuse tam ju chytí, ale v kamarátskej ohľaduplnosti pomyslí na Paťa a radšej ju púšťa… =P Ja mám zacielené na menšiu korisť. Po dvoch slepých výstreloch náboje už nemíňam a tretím (dnes) dávam Balu-a. Váhová kategória 8a+. Ešte sa mi podarí dva krát vystreliť po Kodiakovi, ale žiaľ v poslednej chvíli mi strelí noha a tak o5 míňam. Snáď nabudúce.
Večer jedno dve regeneračné a môžme ísť spať do hradu, pod ktorým sa ale v noci konajú hradné slávnosti, chlapci sa pretekajú kto dá viac absintov. No našťastie trénovať musia ešte dlho a okolo polnoci už nevládzu a konečne môžeme zaspať.

3rd day

Dejisko: Veža nad ohniskom.
Je tu poriadne rušno. Kopec všelijakých “drsoňů” a “súľovských surovcov”. Najsamlepšie sa ale darí Lumírovi. Po nejakých úpravách výstupovej trasy dobíja Olymp 10-. Báje o ťažkom projekte na Veži sem pritiahli Tufiho, chorý Stano Klimo to tiež nevydržal, vyliezol z postele, zobral čaj do termosky, citrón a prišiel sa potiť do projektu. Spolu s ním sa v projekte triasol aj Andrej, ale ten z iných dôvodov =D Prišiel nás navštíviť aj sám veľký rušňovodič M.P., a predviedol nám ako sa správne “vláčikuje” a lieta. Ja s Pedrom sme pomaličky listovali (lištovali) a pätičkovali v Novom zákone. Zatiaľ neúspešne. Lumírovi sa Súľov tak zapáčil, že sem chce chodievať častejšie a rozrobil si Súľovské návraty.
A ponaučenie pre mňa? Podmienky sú najlepšie hneď po západe slnka, a treba si niekedy viac veriť a neťahať tie vláčiky… 🙁

Leave a Reply

Your email address will not be published.